V tomto roku si pripomíname 550 rokov od narodenia renesančného astronóma, matematika, filozofa a duchovného - Mikuláša Kopernika. Narodil sa 19. februára 1473 v meste Toruň v Kráľovskom Prusku, v oblasti patriacej dnešnému Poľsku. Vo svojich prácach sa zaoberal teóriou pohybu nebeských telies a myšlienkou nového usporiadania Slnečnej sústavy, kde bolo stredom Slnko namiesto dovtedy preferovanej Zeme. Položil tak základ heliocentrickému vnímaniu sveta.

Staršia predstava zdedená od Ptolemaia bola preňho a jeho súčasníkov sčasti nereálna a neestetická. Nebola v súlade ani s dobovým renesančným intelektuálnym cítením. Kopernik sa túto predstavu podujal zreformovať. Myšlienka, že Slnko by mohlo byť stredom vesmíru a Zem by okolo neho obiehala, mu napadla už na začiatku 16. storočia. Celý zvyšok života vykonával popri cirkevných správcovských povinnostiach pozorovania nebies, pomocou ktorých sa túto svoju hypotézu snažil dokázať. Svoje celoživotné výsledky zhmotnil v diele O obehoch nebeských sfér (De revolutionibus orbium cœlestium) vydanom s pomocou svojho žiaka Georga Joachima Rhetica tesne pred smrťou v roku 1543. Pochovaný je v meste Frombork, kde podstatnú časť svojho života pôsobil a vykonával aj astronomické pozorovania.

Napriek tomu, že je Kopernik považovaný za dediča antickej tradície, v ktorej ešte vyrastal, práve ním sa v dejinách astronómie obdobie antiky prakticky končí. Heliocentrické usporiadanie telies Slnečnej sústavy sa u učenej verejnosti nepresadilo ihneď, ale postupne až v 17. a 18. storočí vďaka postavám ako Galileo Galilei, Johannes Kepler, alebo Isaac Newton a astronómia práve vtedy vstúpila do obdobia novoveku. Heliocentrická myšlienka bola natoľko revolučná, že okrem vied o vesmíre ovplyvnila aj iné oblasti ľudského poznania.

Po Mikulášovi Kopernikovi je pomenovaný kráter s priemerom 93 km na privrátenej strane Mesiaca, kráter na Marse a tiež chemický prvok kopernicium s protónovým číslom 112.