
Maximilián Hell na dobovej kresbe
v typicky laponskom odeve na
ostrove Vardő
Najvýznamnejšie Hellovo dielo
o pozorovaní prechodu Venuše
popred slnečný disk |
Vynikajúci astronóm 18. storočia, narodil sa 15. mája 1720 vo Windschachte, dnešných Štiavnických Baniach pri Banskej Štiavnici. Jeho otec Matej Kornel Hell tu začal stavať povestné štiavnické "tajchy", umelé jazerá, ktorých voda poháňala pomocou dômyselných systémov čerpacie stroje a iné banské zariadenia.
V roku 1738 vstúpil ako 18-ročný do jezuitského rádu. Štúdia filozofie, logiky a prírodných vied sa mu dostalo na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde bol aj pomocným asistentom J. Franza, direktora astronomického observatória. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a získal aj titul doktora filozofie.
Svoju pedagogickú kariéru začal vyučovaním latinčiny, gréčtiny, rétoriky a poetiky na gymnáziu v Levoči. Od roku 1752 prednášal matematiku na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr odišiel prednášať matematiku a fyziku na jezuitskú akadémiu v Kluži na území dnešného Rumunska. Tu začal budovať aj astronomické observatórium.
Po smrti dvorného matematika a astronóma J. J. Maroniho bol Maximilián Hell v roku 1755 menovaný za direktora novej viedenskej univerzitnej hvezdárne. Stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života.
Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom, publikoval astronomické ročenky, kalendáre a pozorovania. 6. júna 1761 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Najväčšou udalosťou v jeho živote však bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše, ktoré uskutočnil na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. za polárnym kruhom na severe Európy. Expedícia vyrazila 28. apríla 1768 na konskom záprahu z Viedne a cez Prahu, Drážďany, Lipsko, Hamburg, Kodaň, Švédsko, nórsky prístav Trondheim dorazila až na ostrov Vardő. Tu Hell 3. júna 1769 uskutočnil svoje druhé úspešné pozorovanie prechodu Venuše cez slnečný disk. Na základe svojich pozorovaní ako prvý určil mimoriadne presne, vzhľadom na presnosť vtedajších vedeckých prístrojov, paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy.
Po návrate do Viedne pokračoval vo svojej pozorovateľskej i publikačnej činnosti. Na žiadosť arcibiskupa Karola Esterházyho začal v roku 1771 budovať observatórium v maďarskom meste Jágir - dnešný Eger.
|