NAJZAUJÍMAVEJŠIE KOMÉTY MINULOSTI


 

Cézarova kométa (C/-43 K1)
najjasnejšia kométa staroveku

Najjasnejšia kométa staroveku, s jasnosťou odhadovanou až na -9 mag, spájaná so smrťou Gaia Júlia Caesara (100 – 44 pred n. l.). Bola pozorovaná 4 mesiace po jeho zavraždení. Rimania verili, že sa jedná o cisárovu dušu (Sidus Iulium – Júliova hviezda). Spomína ju aj Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. – 17 n. l.) vo svojom najznámejšom diele Metamorphoses (Premeny). V čínskych kronikách je zaznamenaná o 2 mesiace skôr ako v Ríme a je to prvá serióznejšia zmienka o kométe.

Kométa na rímskej minci z roku 19-18 pred n.l.
Ikeya-Seki (C/1965 S1)
najjasnejšia kométa novoveku (1965, -10 mag)

Objavená 18. septembra 1965 (Kaoru Ikeya a Tsutomu Seki). Dlhoperiodická kométa s obežnou dobou 877 rokov, člen Kreutzovej skupiny komét. Voľným okom viditeľná 30 dní (od októbra do polovice novembra), v maxime mala jasnosť -10 mag a chvost dosiahol dĺžku vyše 25˚. Po odtienení slnečného svetla bola viditeľná aj počas dňa. V perihéliu 21. 10. 1965 preletela len 450 000 km nad povrchom Slnka a rozpadla sa na minimálne 3 kusy. Je možné, že sa jedná o objekt totožný s kométou z roku 1106, ktorá bola pozorovaná v Európe taktiež aj počas dňa.

Roger Lynds, NOAO/AURA/NSF
McNaught (C/2006 P1)
najjasnejšia kométa 21. storočia

Objavená 7. augusta 2006 (Robert H. McNaught). Jej dráha je hyperbolická, v príslní 12. januára 2007 bola len 26 miliónov kilometrov od Slnka a v maxime jasnosti dosiahla -6 mag. Za dobrých pozorovacích podmienok bola viditeľná aj počas dňa v relatívnej blízkosti Slnka. Po prechode príslním bola skvelým objektom južnej oblohy s majestátnym širokým chvostom.

M. Druckmüller, Radal Siete Tazas, Chile
Halley (1P/Halley)
najznámejšia kométa

Kométa pozorovaná už v prehistorických dobách, prvý záznam o nej je v čínskej kronike z roku 240 pred n. l. Je to krátkoperiodická kométa s obež- nou dobou 75,3 roka, najjasnejšia bola pri svojom návrate v roku 837 (-3 mag).
Je pomenovaná po Edmundovi Halleyovi, ktorý ako prvý vypočítal jej dráhu a predpovedal návrat v roku 1758. Jej ostatný návrat v roku 1986 bol jedným z najmenej priaznivých, jasnosť dosiahla len 2,6 mag a väčšina ľudí ju teda ani nevidela, pretože u nás bola len nízko nad obzorom. Pri jej ďalšom návrate v roku 2061 budú podmienky priaznivejšie, nakoľko bude jasnejšia a cirkumpolárna. V roku 1986 k nej boli vyslané sondy Giotto a Vega 1 a 2, ktoré získali prvé družicové snímky jadra kométy.


Halley Multicolor Camera Team, Giotto Project, ESA
Encke (2P/Encke)
kométa s najkratšou obežnou dobou

Objavená 17. januára 1786 (Pierre F. Méchain), pomenovaná podľa Johanna F. Enckea, ktorý vypočítal jej dráhu a predpovedal návrat v roku 1822. Je to kométa s najkratšou obežnou dobou, ktorá je len 3,3 roka, v príslní bola v auguste 2010. Je pozorovateľná len ďalekohľadom, pri jej najbližšom návrate v novembri 2013 dosiahne asi 7,5 mag.


G. Rhemann, M. Jäger
Hale-Bopp (C/1995 O1)
najvýraznejšia kométa viditeľná od nás v 20. storočí

Objavená 23. júla 1995 (Alan Hale a Thomas Bopp). Kométa s veľmi pretiahnutou eliptickou dráhou. V príslní bola 1. 4. 1997, ďalší návrat je pravdepodobný až okolo roku 4000. Voľným okom bola pozorovateľná vyše 200 dní (dlhšie, 260 dní, len Veľká kométa z roku 1811) a najjasnejšia koncom marca 1997, keď dosiahla takmer -1 mag. Bola dobre pozorovateľná na severnej pologuli vďaka dráhe takmer kolmej na ekliptiku, mala dva výrazné chvosty, ktorých dĺžka dosahovala 25˚. Počas úplného zatmenia Slnka 9. 3. v Ázii bola pozorovateľná aj na dennej oblohe.


P. Rapavý
Donati (C/1858 L1)
prvá fotografovaná kométa

Objavená 2. júna 1858 (Giovanni B. Donati). Jedna z najjasnejších komét 19. storočia s výrazným zahnutým prachovým chvostom zobrazená na množstve dobových obrázkov. Je to prvá kométa, ktorá bola pozorovaná aj fotograficky, v maxime jasnosti dosiahla 0 mag.


Kresba kométy Donati, 5. 10. 1858
Holmes (17/P Holmes)
najvýraznejšie zjasnenie kométy

Objavená 6. novembra 1982 (Edwin Holmes). Krátkoperiodická kométa s obežnou dobou 6,8 roka, ktorá po prechode príslním v máji 2007 koncom októbra nečakane zjasnela. V priebehu 42 hodín zjasnela 500 000 krát zo 17 na 2,8 mag. Jedná sa pravdepodobne o najvýraznejšie náhle zjasnenie kométy v histórii. Počas maxima bola dobre pozorovateľná ako hmlistý obláčik v súhvezdí Perzea.


P. Rapavý
West (C/1975 V1)
kométa so širokým prachovým chvostom

Objavená 10. augusta 1975 (Richard M. West). Kométa s dráhou blízkou parabole, ktorá prešla príslním 25. februára 1976. Od nás bola dobre pozorovateľná na rannej oblohe začiatkom marca 1976, jej jasnosť v maxime dosiahla až -3 mag. Vytvorila široký chvost so zložitou štruktúrou a dĺžkou 30˚. Po priblížení k Slnku na vzdialenosť 30 miliónov kilometrov boli pozorované jej 4 fragmenty.


P. Stättmayer/ESO
Hyakutake (C/1996 B2)
kométa s dlhým chvostom

Objavená 30. januára 1996 (Yuji Hyakutake). V maxime dosiahla 1 mag, bola dobre pozorovateľná aj od nás, nakoľko bola cirkumpolárna. 27. 3. prešla len 3º od Polárky. Na tmavej nočnej oblohe bol niektorými pozorovateľmi viditeľný chvost, ktorý dosahoval až 80º.

http://www.tivas.org.uk