SLOVENSKÉ A ČESKÉ KOMÉTY - úvodná strana


 

V roku 1952 na VIII. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme bolo Československo vyhlásené za kometárnu veľmoc. Zásluhu na tom mali predovšetkým objavy tatranských komét, ktoré uskutočnili pracovníci observatória na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte po 2. svetovej vojne.
70 komét objavených v rokoch 1946 – 1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte, na observatórium Mt. Palomar v USA 13 objavov a na ostatné svetové observatóriá po 5 alebo menej. Pracovníci ústavu si pripísali na svoje konto plné dve tretiny všetkých vizuálnych objavov, vrátane tých, ktoré bolo možné pozorovať len z južnej pologule. Medzinárodný ohlas týchto objavov bol výnimočný.
Prvou tatranskou kométou bola kométa 1946 II (Pajdušáková-Rotbart-Weber) objavená 30. mája 1946 z observatória Skalnaté Pleso a poslednou 1959 IX (Mrkos) objavená 3. decembra 1959 z Lomnického štítu.

V nasledujúcom prehľade sú kométy zoradené podľa nového označenia komét. Prehľad bol spracovaný z množstva dostupných zdrojov na internete a už neexistujúceho časopisu Říše hvězd. V zozname sú aj dve kométy (Jurlof-Achmarov-Hassel a Whipple-Bernasconi-Kulin), ktoré boli objavené nezávisle našimi pozorovateľmi, no správa o ich objave do vtedajšej centrály a tak prišla neskoršie.
Poďakovanie patrí doc. Svoreňovi za spoluprácu pri overovaní niektorých údajov.

D/1826 D1 = 1826 I = 3D/Biela
Kométu objavil 27. 2. 1826 večer Wilhelm von Biela v pevnosti Josefov u Jaroměře malým ďalekohľadom vo východnej časti Rýb, 7º nad α Psc ako objekt s jasnosťou 8,5 mag. Svoj objav oznámil v liste z 2. 3. 1826, ktorý bol uverejnený v 2. prílohe 92. čísla Astronomische Nachrichten aj so správou J. F. A. Gambarta z Marseille z 9. 3. Bielove správy z 13. a 23. 3. obsahovali ďalšie jeho pozorovania tejto kométy, parabolické elementy dráhy a správu o nepochybnej identite s kométami z rokov 1772 a 1805 a určenie jej obežnej doby na 6,75 rokov. Výpočty robil Biela ako aj jeho pražský učiteľ J. Morstadt. Príbeh tejto kométy však začína už skôr. V marci 1772 ju prvýkrát pozoroval J. L. Montaigne v Limoges vo Francúzsku, neskôr ju nezávisle našiel v novembri 1805 aj J. L. Pons v Marseille, A. Bouvard a. S. G. Huth. Pri návrate v roku 1805 sa 9. 12. priblížila k Zemi len na 0,0366 AU, čo je piate najtesnejšie priblíženie zo všetkých známych komét. Kométa sa stala slávnou postupným rozpadom na dve časti, ktoré boli pozorované pri návratoch v rokoch 1846 a 1852. Je to jediný prípad, keď bol rozpad kométy pozorovaný pri dvoch nasledujúcich návratoch. Posledné známe pozorovanie urobil O. Struve v Petrohrade v septembri 1852. V rokoch 1872, 1885 a 1892 kométa už pozorovaná nebola, no bol zaznamenaný výrazný meteorický roj v čase, keď Zem križovala dráhu kométy. Meteorický roj je dnes známy ako Andromedidy (alebo Bielidy). Prvé pozorovanie Andromedíd je zo 6. 12. 1741, meteorické dažde boli pozorované v rokoch 1872 a 1885. Počas maxima 27. 11. 1885 bol v Prahe prvýkrát meteor zachytený aj fotograficky L. Weinekom. B. Marsden publikoval možné dráhy kométy Biela, neúspešne po nej pátral aj L. Kohoutek. Dnes považujeme kométu za stratenú alebo neexistujúcu, v katalógoch má označenie 3D/Biela.
Na Bielovu počesť bol pomenovaný asteroid (2281) Biela (1971 UQ1), ktorý objavil 26. 10. 1971 L. Kohoutek v Hamburgu.

C/1851 P1 = 1851 III = Brorsen
Svoju 4. kométu objavil vizuálne neskoro večer 1. 8. 1851 dánsky astronóm Theodor Brorsen v Žamberku vo východnej časti Poľovných psov asi 5º severovýchodne od guľovej hviezdokopy M 3 ako objekt 7,5 mag. Kométa prešla perihéliom 26. 8. vo vzdialenosti 0,98 AU a bola pozorovaná do 31. 8. 1851.

C/1851 U1 = 1851 IV = Brorsen
Svoju piatu poslednú kométu objavil Brorsen v Žamberku ráno 22. 10. 1851 ako jasný objekt 4 mag v Poľovných psoch. Perihéliom prešla už 1. 10. vo vzdialenosti len 0,14 AU a pozorovateľná bola až do 20. 11.
Na Brorsenovu počesť bol pomenovaný asteroid (3979) Brorsen (1983 VV1), ktorý objavil 8. 11. 1983 A. Mrkos na Kleti a pomenovanie navrhla J. Tichá.

C/1939 H1 = 1939 III = Jurlof-Achmarov-Hassel
Kométa bola objavená 15. 4. 1939 vizuálne bez ďalekohľadu ako objekt 3 mag v blízkosti M 31, 5 dní po prechode perihéliom. Kométu súčasne s objaviteľmi našiel ako nový objekt nezávisle aj náš Emil Buchar, no jeho správa prišla do centrály len o niečo neskoršie a štvrté meno objaviteľa sa neprideľuje.
Na počesť prof. Buchara bol pomenovaný asteroid (3141) Buchar (1984 RH) objavený A. Mrkosom na Kleti 2. 9. 1984.

C/1942 C1 = 1942 IV = 1942a = Whipple-Bernasconi-Kulin
Kométa bola objavená fotograficky vo Vlasoch Bereniky už 25. 1. 1942 Whippleom v Harvard College Observatory (Shapleyov oznam v cirkulári IAU č. 899) ako objekt 10 mag, 2º severovýchodne od M 64. Nezávislý objav urobil 11. 2. aj M. Bernasconi (Como, Taliansko) a 13. 2. G. Kulin (Budapešť, Maďarsko).
18. 2. o 19 UT kométu Zenovom nezávisle objavil aj Antonín Bečvář na Štrbskom Plese, jeho informácia však dorazila do centrály v Kodani neskôr.

C/1946 K1 = 1946 II = 1946d = Pajdušáková-Rotbart-Weber
Prvá tatranská kométa, objavená Ľudmilou Pajdušákovou 30. 5. 1946 ráno počas pravidelnej prehliadky oblohy ako objekt 7 mag. Kométa mala typický kometárny vzhľad s chvostom 0,75º a nachádzala sa v Labuti v blízkosti hviezdy 42 Cyg. Jej vlastný pohyb bol veľmi rýchly 26´/hodinu. Použitý bol ďalekohľad Somet Binar 25x100, ktorý observatórium získalo len niekoľko dní predtým.
O 7 hodín neskôr ju objavil aj David Rotbart vo Washingtone a ďalší deň aj Anton Weber v Berlíne.
Kométa bola objavená 19 dní po prechode perihéliom, pohybovala sa po retrográdnej dráhe. Na Skalnatom Plese bola pozorovaná 17 dní až do 15. 6. 1946. V maxime dosiahla 6 mag a krátko po objave bola pozorovateľná aj voľným okom, 5. 6. bol pozorovaný náznak dvojitého chvosta.
Na počesť Ľ. Pajdušákovej bol pomenovaný asteroid (3636) Pajdušáková, ktorý 17. 10. 1982 objavil na Kleti A. Mrkos.
O okolnostiach objavu tejto kométy opísaných slovami samotnej objaviteľky sa dočítate v článku o objave kométy 1946d.

C/1947 F2 = 1947 III = 1947c = Bečvář
Kométa objavená Antonínom Bečvářom na Observatóriu Skalnaté Pleso A. Bečvářom 27. 3. 1947 pri jeho 219. prehliadke oblohy. V čase objavu bola v Drakovi, mala 9 mag a difúzny vzhľad s priemerom 4´. Napriek rušivému svitu Mesiaca v okolí prvej štvrte sa ju podarilo zachytiť aj fotograficky 28. a 30. 3. Až nasledujúci deň kométu pozorovali mimo Československa v USA.
Na počesť A. Bečvářa bol pomenovaný asteroid (4567) Bečvář, ktorý objavila na Kleti M. Mahrová 17. 9. 1982. Jeho meno má aj kráter na Mesiaci.

C/1947 Y1 = 1948 II = 1948a = Mrkos
Kométa objavená 20. 12. 1947 Antonínom Mrkosom na Skalnatom Plese v súhvezdí Had, 5º pod M 5 ako difúzny obláčik 9,5 mag. Pozorovanie urobil medzi mrakmi, tušil, že hmlistý obláčik bude kométa. V nasledujúcich týždňoch bolo počasie nepriaznivé a tak kométu znovu našiel až 18. 1. 1948. Nájsť stratenú kométu nebolo jednoduché, trvalo mu to dva dni. Našiel ju až v Herkulovi pri svojej 161. prehliadke oblohy (tieto už mali 240 pozorovacích hodín). V tom čase už mala 10 mag, bola s centrálnou kondenzáciou, priemerom asi 20´´ a jemným chvostom dlhým necelý stupeň. Objav teda oznámil do Kodane, no riskoval, že kométu objavil už niekto iný. Nestalo sa tak a kométa dostala pomenovanie len po Mrkosovi a označenie C/1947 Y1.
Na počesť A. Mrkosa bol pomenovaný asteroid (1832) Mrkos, ktorý objavil 11. 8. 1969 L. Černych v Naučnom (Krymské astrofyzikálne observatórium, Ukrajina).

C/1948 E1 = 1948 V = 1948d = Pajdušáková-Mrkos
Kométa objavená Ľ- Pajdušákovou a A. Mrkosom 13. 3. 1948 na Skalnatom Plese binarom Somet 25x100, ako objekt 10 mag v juhovýchodnej časti súhvezdia Herkules.

P/1948 X1 = 1948 XII = 1948 n = 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková
Kométu objavil 3. 12. 1948 amatérsky astronóm Minoru Honda (Kurashiki, Okayama, Japonsko) 15 cm reflektorom ako difúzny objekt 9 mag vo východnej časti Hydry. Pohybovala sa pomaly juhozápadne a nezávislý objav zo Skalnatého Plesa urobili v noci 6./7. 12. Ľ. Pajdušáková a A. Mrkos Sometom 25x100. Kométa bola bez chvosta a výraznejšej centrálnej kondenzácie.
Je to prvá tatranská periodická kométa (P = 5,25 roka), patrí k Jupiterovej rodine komét a križuje zemskú dráhu. Okrem roku 1959 bola pozorovaná pri všetkých návratoch.
6. 2. 1996 prešla od Zeme len vo vzdialenosti 0,15 AU, no najbližšie bola 15.8. 2011 sa kométa tesne priblížila k Zemi na 0,06 AU a pri jej ďalšom návrate v roku 2017 nás od nej bude 11. 2. deliť len 0,08 AU.
Skoršie sa predpokladalo, že existuje súvis tejto kométy s meteorickým rokom α Kaprikornidy.

C/1951 C1 = 1951 II = 1951a = Pajdušáková
Kométa objavená Ľ. Pajdušákovou 4. 2. 1951 binokulárom 25x100 na Skalnatom Plese. Pri objave bola v Delfínovi ako hmlistý obláčik priemeru 1´ s centrálnou kondenzáciou, jasnosťou 8,5 mag a chvostom kratším ako 1º.

pokračovanie na ďalšej strane
1 2 3