SLOVENSKÉ A ČESKÉ KOMÉTY - 2. strana


 


P/1951 H1 = 1951 IV = 1951f = 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák
Kométa objavená Ľuborom Kresákom na Skalnatom. Plese 24. 4. 1951 Sometom 25x100 v severnej časti Raka ako plošne pomerne veľký plošný objekt bez jadra a chvosta s jasnosťou 10,5 mag.
Začiatkom mája Kresák kométu identifikoval s kométami pozorovanými v rokoch 1858 a 1907 a následne stratenými. Pri tomto návrate bola pozorovaná dlhšie obdobie (24. 4. – 4. 8. 1951) a jej dráha sa spresnila natoľko, že sa viac nestratila. Bola pozorovaná i v ďalších návratoch v r. 1973, 1978 a 2001.
Prvý kométu pozoroval Horace Parnell Tuttle 3. 5. 1858 na Harvard College Observatory, Cambridge, Massachusetts,USA. Pozorovaná bola do 2. 6. 1858. Podľa výpočtov bolo zrejmé, že sa jedná o periodickú kométu. Z pozorovaného 30 dňového oblúka vychádzala doba obehu kométy na 5,8 až 7,5 roka. Pri nasledujúcom návrate sa ju nepodarilo nájsť a stratila sa. Pri ďalších 9 návratoch pozorovaná nebola, znovu ju objavil až 1. 6. 1907 Michel Giacobini v Nice, Francúzsko 40 cm ďalekohľadom ako pomerne slabý objekt. Naposledy bola pozorovaná 14. júna v Alžíri. Až po 20 rokoch si A. Crommelin všimol podobnosť dráh oboch komét a predpovedal jej návrat na roky 1928 a 1934. Nepodarilo sa ju nájsť a zase bola považovaná za stratenú. Až po ďalších 8 návratoch ju objavil Kresák, dráha sa spresnila a kométa už bola pozorovaná aj pri všetkých ďalších návratoch. V roku 1973 kométa upútala pozornosť astronómov svojimi dvoma mimoriadnym zjasnením až o 9 mag. Obežná doba kométy je 5,42 roka, 5. 4. 2017 sa k Zemi priblíži na 0,15 AU, bude cirkumpolárna v dosahu binokulárov.
Na počesť Ľ. Kresáka pomenovaný asteroid (1849) Kresák, ktorý objavil v Heidelbergu K. Reinmuth 14. 1. 1942.

C/1952 H1 = 1952 V = 1952c = Mrkos
Kométu objavil A. Mrkos na Skalnatom Plese 27. 4. 1952 binokulárnym ďalekohľadom 25x100 asi 10º západne od M 31. Objekt mal jasnosť 10 mag, bol difúzny, s centrálnou kondenzáciou, bez náznaku chvosta.
V cirkulári IAU č. 1357 je uvedený dátum 14. 5., no neskôr bola identifikovaná už z pozorovania 27. 4. a tak tento dátum je udávaný ako objavový.

C/1952 W1 = 1953 II= 1952f = Mrkos
Kométa objavená A. Mrkosom na Skalnatom Plese Sometom 25x100 28. 11. 1952 (podľa databázy komét) ako objekt 10 mag, v Panne. V telegrame doc. Gutha zverejnenom v IAUC 1383 je dátum 9. 12. 1952 o 3h 45m UT. V niektorých materiáloch je uvádzané, pravdepodobne nesprávne, miesto objavu Lomnický štít, kde sa A. Mrkos často zdržiaval. Observatórium na Skalnatom Plese však často navštevoval, kde chodieval za svojom manželkou L. Pajdušákovou.

C/1953 G1 = 1953 III = 1953a = Mrkos-Honda
Kométa objavená A. Mrkosom 12. 4. 1953 ráno na Skalnatom Plese v západnej časti Pegasa. V ďalekohľade Somet 25x100 bola kométa difúzna s priemerom 3´ a jasnosťou 9 mag. O 19 hodín neskôr kométu nezávisle objavil japonský amatérsky astronóm M. Honda 15 cm reflektorom (Kurashiki Observatory).

C/1953 X1 = 1954 II = 1953h = Pajdušáková
Kométa objavená Ľ. Pajdušákovou 3. 12. 1953 na Skalnatom Plese Sometom 25x100. Kométa bola v juhovýchodnej časti Veľryby ako slabý objekt 11 magnitúdy. Podľa predbežných výpočtov mala kométa prejsť vo vzdialenosti 11 miliónov kilometrov od Slnka a očakávalo sa, že bude viditeľná aj voľným okom. Kométa, čo sa týka vývoja jasnosti, však bola sklamaním, po objave rýchlo strácala jasnosť. Silný pokles jasnosti oznamuje van Biesboeck a Jeffers 6. 1., nevylučujú možnosť jej rozpadu. V polovici januára ju už márne hľadali Jeffers na Lickovom observatóriu ako aj na vysokohorskom observatóriu Wendelstein, musela byť teda slabšia ako 14 mag. Keďže mala kométa zápornú deklináciu, najviac pozorovaní bolo z južnej pologule (Johannesburg).

C/1954 M2 = 1954 XII = 1954d = Kresák-Peltier
Svoju druhú kométu objavil Ľ. Kresák 26. 6. 1954 večer na Skalnatom Plese Sometom 25x100 ako difúzny obláčik 10 mag v súhvezdí Pastier.
Nezávisle ju objavil 15 cm reflektorom aj americký amatérsky astronóm L. C. Peltier 29. 6. už ako jasnejší objekt 8 mag.

C/1954 O1 = 1954 VIII = 1954f = Vozárová
Kométu objavila Margita Vozárová 28. 7. 1954 na Skalnatom Plese binarom 25x100. Je to V čase objavu bola kométa cirkumpolárna v Žirafe, javila sa ako difúzny objekt s priemerom 4´, jasnosťou 9 mag a chvostom dosahoval dĺžku 1º.
Je to druhá kométa objavená ženou na Skalnatom Plese.
Na fotografii zhotovenej Kresákom a Vozárovou 1. 8. 1954 bol zachytený aj protichvost s dĺžkou 10´. Začiatkom augusta bol 20´ protichvost registrovaný aj ďalším pozorovateľom (R. L. Waterfield, Cookov triplet 0,15-m, f/4.5, Ascot, Berkshire). Počas augusta a septembra viacerí pozorovatelia (Mitaki v Kyote a Steavenson v Cambridge) zaznamenali rýchle zmeny kómy a jasnosti v rozsahu 10 – 11,5 mag. Kométu naposledy pozoroval Hamilton M. Jeffers na Lickovom observatóriu 18. 12. 1954.
Na počesť M. Vozárovej bol pomenovaný asteroid (9821) Gitakresáková, ktorý objavili C. J. van Houten a I. van Houtenová na Mt. Palomare 26. 3. 1971.

C/1955 L1 = 1955 III = 1955e = Mrkos
Siedma Mrkosova kométa. V databáze komét je miestom objavu Skalnaté Pleso a Somet 25x100, no v správe v Říši hvězd je uvedený Lomnický štít. Kométa bola prvýkrát pozorovaná bez ďalekohľadu 12. 6. 1955 o 20. hodine ešte počas nautického súmraku v západnej časti Perzea, asi 5º od Capelly. Elongácia kométy od Slnka bola len 22º. Jasnosť bola odhadnutá na 3,5 mag, priemer komy 6´ a chvost dosahoval dĺžku 1º. Kométa bola cirkumpolárna, veľmi nízko nad obzorom, teda v nevýhodnej polohe pre väčšie a špeciálne prístroje.
V noci 13./14. 6. bola pozorovaná aj zo Skalnatého Plesa už ako difúzny objekt 5 mag, s centrálnou kondenzáciou a chvostom 1º. Do konca júna zoslabla na 6,5 mag. Prvé parabolické elementy vypočítal L. E. Cunningham, z ktorých vyplynulo, že kométa bola objavená 8 dní po prechode perihéliom, zaujímavý bol takmer kolmý sklon dráhy k ekliptike (86,3º).

P/1955 U1 = 1955 VII = 1955i = 18D/Perrine-Mrkos
Kométa objavená A. Mrkosom na Lomnickom štíte 19. 10. 1955 Sometom 25x100 ako difúzny objekt s centrálnou kondenzáciou a jasnosťou 9 mag v súhvezdí Rak. I. Hasegawa zistil, že sa jedná o znovuobjavenie periodickej kométy, ktorú pôvodne objavil 9. 12. 1896 C. D. Perrine (P/1896 X1) na Lickovom observatóriu (Mt. Hamilton, Kalifornia, USA) vizuálne ako objekt 8 mag s priemerom 5´ a dobre definovaným jadrom a chvostom 0,5º. Podrobnú identifikáciu s touto kométou urobil L. E. Cunningham.
Je to druhá tatranská kométa, u ktorej sa jednalo o znovunájdenie. Kométa má obežnú dobu 6,72 rokov, bola nájdená A. A. Kopffom (Heidelberg – Konigstuhl) pri jej návrate v roku 1909. Počas ďalších 6 návratov pozorovaná nebola a bola považovaná za stratenú.
Pri návratoch v rokoch 1962 a 1968 bola kométa pozorovaná ako slabý objekt, posledné pozorovanie je z januára 1969. Pri ďalších návratoch už pozorovaná nebola. v roku 1975 nebola nájdená ani na snímkach s limitnou magnitúdou 19. Návrat v roku 1995 bol najpriaznivejším od roku 1968, no jej znovunájdenie úspešné nebolo. Je možné, že kométa zanikla alebo je neaktívna a mimo dosahu pozorovacej techniky. Dnes je považovaná za stratenú.

C/1956 E1 = 1956 II = 1956b = Mrkos
Kométa objavená A. Mrkosom 12. 3. 1956 ráno A. Mrkosom na Skalnatom Plese Sometom 25x100 ako difúzny objekt 9 mag bez centrálnej kondenzácie a chvosta v západnej časti Hada v blízkosti hranice s Hadonosom. Kométu pozorovala 16. 3. aj Ľ. Pajdušáková-Mrkosová. Jasnosť kométy v veľkým vlastným pohybom odhadla na 8 mag.

C/1957 P1 = 1957 V = 1957d = Mrkos
Kométa objavená voľným okom ráno už za ranného súmraku 29. 7. 1957 (dátum podľa databázy komét) A. Mrkosom na Lomnickom štíte ako difúzny objekt 3 mag s centrálnou kondenzáciou a chvostom asi 4º. Nachádzala sa v Blížencoch v blízkosti Polluxa s elongáciou od Slnka len 15º, 3 dni pred prechodom perihéliom. Je to najjasnejšia a najkrajšia tatranská kométa. Nezávisle ju objavil aj Japonec Sukehiro Kuranago v Jokohame 29. 7. o 19. UT a pilot americkej leteckej spoločnosti P. Cherbak 31. 7. pri lete medzi Denwerom a Omahou. Ich správy o objave však prišli do centrály oneskorene. Cherbak si chcel ešte pozorovanie overiť 1. 8. ráno, informoval observatórium na Mt. Palomare, ale správa do Harvardu a ďalej do Kodane prišla až 4. 8. Japoncova dorazila dokonca až v polovici augusta a tak kométa dostala meno len po Mrkosovi (podobná história objavu bola aj u kométy Skjellerup z roku 1927).
Okolo 3. 8. sa správy o objave množili aj od ďalších pozorovateľov, častokrát však boli zasielané na observatóriá, ktoré ich posielali ďalej aj keď si ich sami preverili.
Na základe Mrkosovho telegramu našiel 2./3. 8. kométu aj S. Laustens v Kodani. Podľa dánskych autorov mala kométa 4. 8. dokonca jasnosť 1 mag. Nezávislý objav urobili aj dvaja členovia Britskej astronomickej spoločnosti (C. H. Hare 3. 8. a W. A. Clark 4. 8.). Odhady jasnosti sú zaťažené pomerne veľkou chybou, nakoľko bola pozorovaní len za súmraku a nízko nad obzorom. Presné pozície boli získané na hvezdárňach v Kodani a Turku 4. – 6. 8., podľa ktorých Hoeg, Laustsen a Thernöe vypočítali efemeridu a elementy dráhy. Kométa sa pohybovala retrográdne (súčasná hodnota i = 93,94º) takmer kolmo k ekliptike. Vzdialenosť od Slnka v perihéliu bola len 53 miliónov kilometrov a podľa článku v ŘH bola kométa objavená len asi 17 hodín po prechode perihéliom. Podľa pozorovania v Ondřejove z 10. 8. mala kométa jasnosť 1 mag a chvost s dĺžkou 5º. Svojou jasnosťou prekonala aj veľmi jasnú kométu Arend-Roland 1956h, ktorá bola pozorovateľná pre koncom apríla 1957 a bola v podobnej polohe ako Mrkosova. Obe kométy boli aj vďačným objektom pozorovania pre verejnosť na našich hvezdárňach a výrazne prispeli k popularizácii a záujmu o astronómiu.
Po perihéliu bola začiatkom augusta pozorovateľná na večernej aj rannej oblohe s mierne zahnutým prachovým chvostom a výrazným plazmovým chvostom so zložitou štruktúrou.

C/1959 X1 = 1959 IX = 1959j = Mrkos
Kométa objavená ráno 3. 12. 1959 A. Mrkosom na Lomnickom štíte Sometom 25x100 ako difúzny obláčik 8 mag s centrálnou kondenzáciou v severnej časti Váh. Bola to posledná tatranská kométa. Objav nasledujúci deň potvrdila E. Roemerová (Flagstaff, Arizona, USA). Posledné pozorovanie kométy je z 26. 9. 1960.

pokračovanie na ďalšej strane
1 2 3