ČO UKRÝVA OZNAČENIE KOMÉT


 

Hľadanie komét je zaujímavou činnosťou, ktorej sa s mimoriadnou trpezlivosťou venujú desiatky amatérskych astronómov. Slovo trpezlivosť je tu namieste, pretože aj skúsený pozorovateľ potrebuje na objavenie kométy v priemere 600 hodín pozorovacieho času. Odmenou je však zvečnenie jeho mena, pretože kométy sú pomenovávané po svojom objaviteľovi. Aj tu je však niekoľko výnimiek, napr. kométa 2P/Encke nesie meno Johanna F. Enckeho, ktorý vypočítal jej dráhu. Označovanie komét sa v histórii menilo a v súčasnosti ukrýva okrem mena aj zopár zaujímavých podrobností. V minulosti dostávali novoobjavené kométy spravidla meno po svojom objaviteľovi či objaviteľoch. Ako príklad, ktorý nás prevedie históriou zmien označení, uveďme kométu Tuttle - objavenú Horaceom P. Tuttleom 5. januára 1858. Keďže v 19. storočí objavov pribúdalo, označenie bolo najskôr len predbežné – Tuttle 1858a, s malým písmenom označujúcim poradie medzi objavenými kométami v uvedenom roku.

Definitívne označenie kométa dostala o niečo neskôr, a to v závislosti na dátume najbližšieho prechodu perihéliom – v našom prípade Tuttle 1858 I. Rímska číslica označuje poradie prechodu perihéliom v danom roku. Ak mala kométa viac objaviteľov, uvádzali sa maximálne traja. Pri viacnásobných objavoch jedným pozorovateľom sa za meno pridávala rímska číslica, časom z praktických dôvodov zmenená na arabskú (napr. Neujmin 3). Neskôr pribudlo ešte označenie druhu kométy pred menom: P – periodická kométa (obežná doba do 200 rokov), C – dlhoperiodická a neperiodická kométa. Pri označeniach P sa niekedy uvádza aj poradie v katalógu periodických komét, v našom prípade 8P/Tuttle (1858a).

Dnešné označovanie komét bolo schválené na 27. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie v Haagu v roku 1994. Zápis našej kométy sa vtedy zmenil na P/1858 A1 (Tuttle). Okrem písmen P a C boli možnosti úvodného prefixu rozšírené: D – kométa stratená alebo zaniknutá, X – kométa s nedostatočne určenou dráhou, A – teleso stelárneho vzhľadu (možný asteroid). Za lomkou je vždy uvedený rok objavu a kombinácia veľkého písmena a čísla. Písmeno označuje polovicu mesiaca v ktorej bola kométa objavená (v našom zápise A – prvá polovica januára) a číslo je poradie objavu v príslušnom polmesiaci. Za takýmto označením je v zátvorke objaviteľovo meno. Vo výnimočných prípadoch, ak sa kométa rozpadla, je za menom ešte pomlčka s označením jednotlivých fragmentov (–A, –B, ...).

Moderná doba priniesla dve zmeny aj do pomenovania. Prvou je, že ako objaviteľov je možné uviesť maximálne dve mená ľudí. Druhá súvisí s faktom, že podstatnú časť dnes objavovaných komét už obstarávajú automatické prehliadky oblohy, napríklad tie pátrajúce po blízkozemských asteroidoch (NEAT, LINEAR) a im podobné. Keďže ide o skratky, ich názvy sa uvádzajú veľkými písmenami. V prípade slnečných sond (SOLWIND, SMM, SOHO) je zvykom za jej skratkou uviesť aj meno objaviteľa kométy, napr. SOHO (Gorelli).
Pri niektorých mimoriadne jasných kométach minulosti sa vžili aj ich historické pomenovania, napr. Cézarova kométa (C/-43 K1), Veľká januárová kométa (1910 A1) alebo Veľká marcová kométa (1843 D1).

Na záver môžeme aktuálny zápis C/2011 L4 (PanSTARRS) dešifrovať ako dlhoperiodickú kométu, objavenú ako štvrtú v prvej polovici júna 2011 ďalekohľadom projektu na vyhľadávanie blízkozemských asteroidov PanSTARRS (Panoramic Survey Telescope and Rapid Response System).



Systém pomenovávania komét od roku 1995

xxxT/rrrrZy-Q (...)

xxx = definitívne číslo

T = typ
P – periodická kométa s obežnou dobou do 200 rokov
C – dlhoperiodická kométa
D – stratená alebo zaniknutá kométa
X – kométa s nedostatočne určenou dráhou
A – teleso hviezdneho vzhľadu (možný asteroid)

rrrr = rok objavu

Z = polmesiac objavu (A = prvá polovica januára až Y = druhá polovica decembra, I je vynechané)

y = poradové číslo objavu v príslušnom polmesiaci

Q = označenie zložky kométy, ak sa rozpadla (–A, –B, atď.)

V zátvorke na záver je uvedené meno objaviteľa