Priebeh zatmenia

1. august 20008 bol jedným z najočakávanejších dní tohto roku. V tento deň malo nastať úplné zatmenie Slnka. Lovci slnečnej koróny museli tentoraz vycestovať do stredu ázijského kontinentu – Ruska, Mongolska alebo Číny.

Naša expedičná skupina v počte deväť pozorovateľov patrila medzi niekoľko slovenských skupín, smerujúcich do Ruskej federácie. Expedície sa zúčastnili pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella, Kysuckej hvezdárne a členovia združenia Solar. Po starostlivom výbere miesta z hľadiska dlhodobých poveternostných a klimatických charakteristík (a výskytu komárov) sme sa rozhodli pre Gorno-altajsk, hlavné mesto Altajskej republiky. Nasledovalo zložité vybavovanie ubytovania, víz, poistenia a hlavne príprava pozorovacej techniky. Tá nám dala zabrať najviac, keďže sme boli limitovaný leteckými predpismi – maximálne 20 kg vrátane osobných vecí. Po rôznych kombináciách statívov, montáží, fotografickej a záznamovej techniky sme odchádzali na letisko aj tak v napätí, čo sme zabudli.

Napriek varovaniam známych, cesta do cieľového miesta prebiehala až neuveriteľne hladko. O necelých 24 hodín sme sa ocitli uprostred Sibíri, šesťtisíc kilometrov od domova. Chvíľu bol problém s nájdením penziónu, kde sme mali bývať, ale nakoniec sme boli prekvapení príjemným prostredím a sympatickou majiteľkou. Do zatmenia ostávali ešte štyri dni, ktoré sme využili na prehliadku blízkeho okolia, prípravu pozorovacích stanovíšť ale hlavne na adaptáciu časového posunu o päť hodín. Denne sme kontrolovali prostredníctvom internetu predpoveď počasia a vykonávali rôzne obrady na naklonenie si altajských duchov.

Deň zatmenia sa blížil, ale s ním aj šanca na výskyt oblačnosti. Celý týždeň bola až neznesiteľná horúčava (do 39°C) a poveternostná zmena bola len otázkou času. Z dôvodu rozloženia rizika oblačnosti ale i z dôvodu hlbšieho poznania krás Altaja sa skupina troch členov rozhodla deň pred zatmením vycestovať k mongolským hraniciam do oblasti Koš-agačského regiónu. Je to náhorná plošina (1800 m n m.), obkolesená zasneženými štítmi a charakteristická ako najslnečnejšia oblasť Ruskej federácie. Keďže v Altajskej republike existuje výlučne len automobilová doprava, vzdialenosť dlhú 500 km sme absolvovali taxíkom. Šofér Askat, rodák z toho kraja, nám cestou ochotne poukazoval všetky zaujímavosti. Po noci strávenej v jednoduchom hoteli a následnej osvete o zatmení medzi miestnymi obyvateľmi sme sa vybrali k miestu pozorovania na Kurajskej náhornej plošine. Vytipovaným miestom bola pahorkatina v centre plošiny, s výhľadom do údolia na všetky strany. Miesto bolo zámerne vybrané aj z dôvodu zachytenia tzv. letiacich tieňov, ktoré nakoniec neboli až také výrazné ako sme očakávali. Rozloženie a prípravu pozorovacej techniky sme zvládli pomerne rýchlo, však sme si to nacvičovali mnohokrát.

S príchodom prvého kontaktu sa však objavili prvé komplikácie. Znenazdajky sa zdvihol vietor a pomaly silnel čoraz viac. Dvadsať minút pred úplným zatmením bol vietor tak silný, že sme sa rozhodli prestaviť techniku na iné záveterné miesto. Navyše sa začali tvoriť v blízkosti Slnka obláčiky. Všetci sme s napätím očakávali úplné zatmenie. Náš spoločník a šofér do poslednej chvíle neveril, že nastane tma počas bieleho dňa. A predsa nastala. V náhlom tichu bolo počuť len divoký tlkot sŕdc a cvakanie uzávierok fotoaparátov. Napodiv ustal aj vietor. Toto fascinujúce nebeské divadlo však trvalo len dve minúty. No za ten čas sme si skromnú korónu, Merkúr a Venušu vychutnali aj voľným okom.

Horšie na tom boli naši kolegovia, čo ostali v Gorno-altajsku. Celodenné čisté nebo začali pred zatmením križovať oblaky. Zvlášť jeden sa usídlil na Slnku a až po skončení zatmenia sa rozhodol putovať ďalej. Na nešťastie bol aj dosť hustý, takže koróna sa dala naozaj len tušiť. Len ťažko zakrývali rozpaky, no potešil ich aspoň náš úspech. Veď sme mohli dopadnúť aj opačne.

Posledné dni sme využili ešte na prehliadku mesta a ochutnávku miestnych špecialít. Deviaty deň nás čakal let do Moskvy, prehliadka mesta a nakoniec návšteva Lomonosovej univerzity a stretnutie s moskovskými kolegami.

Po prílete domov sme sa vrhli na spracovanie nasnímaného materiálu. Či sa nám to podarilo, môžete posúdiť sami. Obrazový i podrobnejší textový materiál je prístupný na web stránkach zúčastených strán www.planetarium.sk, www.astrokysuce.sk, www.solarastronomy.sk