OD HMLOVÍN KU GALAXIÁM
V tomto roku si pripomíname 100. výročie od publikovania jedného z najvýznamnejších vedeckých článkov v histórii astronómie. Jeho autorom je americký vedec prof. Edwin P. Hubble (1889 – 1953) a predstavil v ňom prvú systematickú klasifikáciu galaxií a štatistickú analýzu ich vlastností.
V prvých dvoch dekádach 20. storočia zaznamenalo ľudské poznanie vzdialeného vesmíru veľký posun vpred. Na Observatóriu Mount Wilson v Spojených štátoch amerických bol uvedený do prevádzky 2,54-m Hookerov ďalekohľad (1917), vtedy najvýkonnejší na svete a nové objavy na seba nenechali dlho čakať.
Jeden z najvýznamnejších sa dostavil v roku 1923 v podobe prvého pozorovania cefeíd v „galaktických hmlovinách“. V tom čase takýmto spôsobom astronómovia označovali veľké množstvo pozorovaných hmlistých objektov. Ako predtým ukázala Henrietta Swan Leavittová (1868 – 1921), je možné pomocou periódy pulzácií týchto premenných hviezd určiť ich vzdialenosť. Na základe pozorovaní cefeíd vo „Veľkej hmlovine“ v Andromede zmeral prof. Hubble, medzitým už riaditeľ observatória, približnú vzdialenosť k tomuto objektu. Zároveň dokázal, že pozorované difúzne objekty nie sú hmlovinami patriacimi do našej Mliečnej cesty, ale obrovskými ostrovmi hviezd a hmoty ležiacimi ďaleko za jej hranicami. Pozorovateľný vesmír sa nám tak zásadným spôsobom rozrástol do gigantických rozmerov.
Následné systematické pozorovania galaxií viedli k podrobnému skúmaniu ich vzhľadu a k prvému triedeniu. V roku 1926 publikoval prof. Hubble v časopise The Astrophysical Journal článok s názvom „Extra-galactic Nebulae“, v ktorom analyzoval fotografické snímky asi 400 extragalaktických hmlovín (galaxií) a navrhol zaviesť ich metodickú morfologickú klasifikáciu. S využitím rôznych štatistických metód porovnával hlavne tvar, jasnosť a veľkosť týchto objektov. Vychádzajúc z faktu, že v prípade väčšiny sa na ich vzhľade prejavuje rotačná symetria okolo jadra, rozdelil galaxie do piatich základných typov:
Galaxie sú obrovské zoskupenia hviezd, planét, medzihviezdnej hmoty a temnej hmoty, ktorá tvorí podstatnú časť ich hmotnosti. Pokope ich udržuje gravitácia a stabilne dokážu existovať miliardy rokov. O galaxiách môžeme povedať, že sú základnými stavebnými jednotkami vesmíru a väčšina hviezd vo vesmíre je koncentrovaná práve v nich. Naše Slnko je spolu s ďalšími približne 400 miliardami hviezd súčasťou Galaxie, ktorej priemet na oblohu označujeme ako Mliečna cesta.
Neskôr bola zavedená podrobnejšia klasifikácia galaxií zahŕňajúca viacero podtypov. Dobre ju charakterizuje nižšie umiestnený obrázok tzv. Y-diagramu, ktorým prof. Hubble doplnil svoju klasifikáciu v roku 1928. Stalo sa tak na základe skorších prác dvoch britských astronómov: Johna H. Reynoldsa (1874 – 1949) a Sira Jamesa H. Jeansa (1887 – 1946) a s niekoľkými obmenami ju používame dodnes.
Nové poznatky vyplývajúce z pozorovaní galaxií, spojené predovšetkým s červeným posunom v spektrách týchto objektov, ktoré objavil americký astronóm Vesto M. Slipher (1875 – 1969), priviedli neskôr prof. Hubbla k jeho ďalšiemu významnému objavu. Tým bolo zistenie priamej úmernosti medzi červeným posunom galaxií a ich vzdialenosťou, ktoré publikoval v roku 1929. Dva roky predtým Georges H. Lemaître (1894 – 1966) navrhol, že takáto závislosť by bola dôkazom rozpínania vesmíru. Dnes je preto označovaná ako Hubblov-Lemaîtrov zákon. Bol tak položený základ súčasného chápania povahy a veľkosti vesmírneho priestoru, ktorý astronómovia dodnes potvrdzujú pozorovaniami modernou technikou.
Označenie galaxia pochádza z gréckeho „galaxías“ (γαλαξίας), čo znamená „mliečny“ alebo „mliečna cesta“. Základ je v slove „gála“ (γάλα) = mlieko. Starí Gréci tak nazývali svetlý pás na oblohe - dnešnú Mliečnu cestu - pretože im pripomínal rozliate mlieko. Odtiaľ sa výraz cez latinčinu (galaxias) dostal do moderných jazykov, kde sa význam rozšíril na akýkoľvek obrovský systém hviezd, plynu a prachu - teda na to, čo dnes označujeme ako galaxie.
Edwin P. Hubble už počas svojho života získal za svoju prácu množstvo ocenení, nie však Nobelovu cenu. Na jeho počesť bol pomenovaný známy vesmírny ďalekohľad (HST) pozorujúci vesmír z obežnej dráhy Zeme, kráter na okraji privrátenej strany Mesiaca s priemerom 81 km a asteroid 2069 (Hubble).
