MAXIMILIÁN HELL
|
|
Vynikajúci astronóm 18. storočia, narodil sa 15. mája 1720 vo Windschachte, dnešných Štiavnických Baniach pri Banskej Štiavnici. Jeho otec Matej Kornel Hell tu začal stavať povestné štiavnické "tajchy", umelé jazerá, ktorých voda poháňala pomocou dômyselných systémov čerpacie stroje a iné banské zariadenia.
V roku 1738 vstúpil ako 18-ročný do jezuitského rádu. Štúdia filozofie, logiky a prírodných vied sa mu dostalo na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde bol aj pomocným asistentom J. Franza, direktora astronomického observatória. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a získal aj titul doktora filozofie.
Svoju pedagogickú kariéru začal vyučovaním latinčiny, gréčtiny, rétoriky a poetiky na gymnáziu v Levoči. Od roku 1752 prednášal matematiku na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr odišiel prednášať matematiku a fyziku na jezuitskú akadémiu v Kluži na území dnešného Rumunska. Tu začal budovať aj astronomické observatórium.
Po smrti dvorného matematika a astronóma J. J. Maroniho bol Maximilián Hell v roku 1755 menovaný za direktora novej viedenskej univerzitnej hvezdárne. Stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života.
Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom, publikoval astronomické ročenky, kalendáre a pozorovania. 6. júna 1761 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk.
Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom, publikoval astronomické ročenky, kalendáre a pozorovania. 6. júna 1761 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk.
Najväčšou udalosťou v jeho živote však bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše, ktoré uskutočnil na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. za polárnym kruhom na severe Európy. Expedícia vyrazila 28. apríla 1768 na konskom záprahu z Viedne a cez Prahu, Drážďany, Lipsko, Hamburg, Kodaň, Švédsko, nórsky prístav Trondheim dorazila až na ostrov Vardő. Tu Hell 3. júna 1769 uskutočnil svoje druhé úspešné pozorovanie prechodu Venuše cez slnečný disk. Na základe svojich pozorovaní ako prvý určil mimoriadne presne, vzhľadom na presnosť vtedajších vedeckých prístrojov, paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy.
|
|
Maximilián Hell zomrel 14. apríla 1792 na zápal pľúc. Na cintoríne v Maria Enzersdorfe pri Viedni síce už jeho hrob nenájdeme, no na jednej z kaplniek je umiestnená mramorová doska s nápisom: "Tu odpočíva astronóm známy po celej Európe, ktorý vynikol svojím objaviteľským duchom a príkladným životom".
Počas celého svojho života sa popri svojich povinnostiach duchovného zodpovedne venoval vedeckej práci. Vydal celkovo 26 väčších alebo menších vedeckých prác. Napísal viacero učebníc matematiky, zaujímal sa o jazykovedu, históriu a literatúru. Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Gőttingene, Trondheime a v Londýne. Dlhé roky spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 dostal dokonca aj vysoké vyznamenanie - Rád anglickej vlády. Je po ňom pomenovaný aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km a od 31. júla 2000 tiež planétka (3727) MAXHELL. Viac o tejto téme nájdete v časti M. Hell na oblohe.
V súčasnosti nesie meno tohto nášho významneho rodáka aj Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom. Významným pre udržiavanie povedomia o Hellovi bol rok 2012, kedy sme realizovali projekt 2012 - ROK MAXIMILIÁNA HELLA.
