Otázky žiakov 4. ročníka, prírodoveda, časť vesmír

Už niekoľko rokov nám posielajú žiaci 4. ročníka svoje otázky týkajúce sa vesmíru. Mnohé z nich sa opakujú. Najviac žiakov zaujíma, či existuje život aj mimo planéty Zem, ako vznikla slnečná sústava, alebo prečo Pluto nie je planéta.

Niektoré otázky poukazujú na vyslovene chybné informácie uvedené v predchádzajúcich učebniciach prírodovedy, napr. prečo nie je vo vesmíre gravitácia, alebo sa týkajú témy čiernych dier, ktorá nepatrí do učebníc ZŠ.

Otázky sme zoradili do 12-tich skupín:

SLNKO A HVIEZDY

AKO VZNIKLI PLANÉTY A HVIEZDY

SLNEČNÁ SÚSTAVA A PLANÉTY PRI INÝCH HVIEZDACH

PLUTO

ŽIVOT VO VESMÍRE

GRAVITÁCIA

ĎALEKÝ VESMÍR

CESTOVANIE DO VESMÍRU (KOZMONAUTIKA)

POZORUJEME OBLOHU

ČIERNE DIERY

NEZARADENÉ

ĽAHKO NÁJDITEĽNÉ ODPOVEDE


Koľko je vo vesmíre hviezd?

Nespočitateľne veľa. Astronómovia odhadujú ich počet číslom, ktoré má 22 núl (50 000 000 000 000 000 000 000).

Koľko hviezd obsahuje naša Galaxia?

Približne 300 miliárd, ale tieto počty v rôznych zdrojoch kolíšu od 200 miliárd po 400 miliárd.

Z čoho sú hviezdy?

Zložené sú z rôznych druhov rozžeravených plynov. Najviac z vodíka a hélia.

Prečo hviezdy svietia?

Pri veľmi vysokých teplotách a tlakoch vo vnútri hviezd dochádza k premene jedného druhu plynu (vodíka) na iný (hélium) a pri tejto premene sa uvoľňuje energia aj vo forme svetla.

Prečo sú hviezdy také veľké? Prečo je Slnko hviezda? Je Slnko najväčšou hviezdou? Aká je najväčšia hviezda? Sú hviezdy malé slnká?

Aby mohla hviezda (Slnko) svietiť, musí byť v centrálnej časti hviezdy dostatočne veľká teplota a tlak. Tieto podmienky sú splnené len vtedy, keď hviezda obsahuje veľa hmoty. Preto sú hviezdy väčšie ako planéty, lebo ak by boli menšie, jednoducho by nesvietili a neboli by už hviezdami. Existuje spodná aj horná hranica veľkosti (hmotnosti) hviezd. Najmenšie hviezdy sú približne také veľké ako planéta Jupiter (ale asi 75 krát hmotnejšie), najväčšia známa hviezda je "Stephenson 2-18" s polomerom 2150-krát väčším, ako má Slnko. Keby sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, siahala by k obežnej dráhe planéty Saturn. Z hľadiska počtu patrí ale Slnko medzi väčšie hviezdy, lebo asi 80% hviezd je menších ako Slnko.

Je v našom vesmírne viac slnečných sústav?

Slnečná sústava, je len jedna a je to sústava planét, ich mesiacov, asteroidov, komét,... spadajúcich do gravitačného pôsobenia našej hviezdy – Slnka. Poznáme ale mnoho iných sústav planét (ich mesiacov,...) obiehajúcich okolo svojich vlastných hviezd.

Je naše Slnko jediné vo vesmíre?

Ak to myslíš tak, že my našu hviezdu voláme Slnko, tak áno... ale iné hviezdy majú svoje vlastné mená, ktoré im ľudia dali.

Hviezdy sa posúvajú, alebo nie?

Všetko sa hýbe, teda aj hviezdy. Nám sa ale zdá, že vzájomné polohy hviezd na oblohe sa nemenia, ale je to len preto, že ľudský život je príliš krátky na to, aby tieto pohyby postrehol. Družice, ktoré merajú polohy hviezd s vysokou presnosťou zistili, že hviezdy sa pohybujú, každá svojou vlastnou rýchlosťou a smerom. Aj naše Slnko sa hýbe.

Má Slnko na svojom povrchu sopky?

Nemá sopky. Láva ktorá vyteká z pozemských sopiek dosahuje priblizne 1000°C, ale len na povrchu Slnka je 5500°C. Takú teplotu už nevydrží nič a všetko sa vyparí, aj kameň, aj železo, všetko. Preto je Slnko tvorené len horúcimi plynmi.

Prečo nás Slnko nespáli?

Keď sa dlho opaľujes bez opaľovacieho krému, tak ťa spáli. To, že nás nespáli doslova, za to môže atmosféra Zeme, ktorá nás chráni. Keby si sa ocitol nad atmosférou na dennej strane Zeme, tak by ťa určite spálilo, lebo tam teplota dosahuje viac ako 100°C.

Ako vzniká hviezdny prach?

V záverečnom štádiu vývoja hviezd s hmotnosťami približne od 0,3 po 8 násobok hmotnosti Slnka sa tieto hviezdy rozpínajú a na povrchu výrazne ochladnú na cca 1500 až 3500°C. Vtedy sa v týchto chladnejších častiach hviezdy začínajú vytvárať prachové častice zložené z ľahších prvkov. Pri hmotnejších hviezdach už dochádza na konci ich vývoja k výbuchu (supernova) a do priestoru sa rozptyľujú aj čiastočky zložené z ťažších prvkov.

Akým spôsobom sa volajú hviezdy?

Tie najjasnejšie hviezdy ľudia pomenúvali už odpradávna a majú svoje mená pochádzajúce z rôznych jazykov a kultúr, ktoré sa väčšinou v pozmenenej podobe používajú až dodnes. Tie menej jasné dostávajú mená podľa písmen gréckej abecedy a tie ešte menej jasné dostávajú číselné označenia.

Kedy najbližšie bude na Slovensku zatmenie Slnka?

25. 10. 2022 a bude sa jednať o čiastočné zatmenie.

Aká je najväčšia galaxia? Ako sa volá najväčia galaxia vo vesmíre?

Keďže nedokážeme vidieť celý vesmír, nevieme, aká je najväčšia galaxia. Najväčšia galaxia z tých, čo vidíme, je IC 1101 s priemerom 4 milióny svetelných rokov.



Ako vznikla planéta Zem? Ako vzniklo Slnko? Ako vznikol Mesiac? Ako vznikli hviezdy?

Zem vznikla spolu so Slnkom, planétami a ostatnými telesami slnečej sútavy asi takto: Hviezdy (a teda aj Slnko, lebo aj ono je hviezda) vznikajú v obrovských medzihviezdnych oblakoch zložených z veľkej časti z plynu a menšieho množstva prachu. Dôsledkom gravitačných a magnetických síl a turbulencií začnú v oblaku vznikať hustejšie oblasti. V týchto zhusteninách vznikajú hviezdy. Keď teplota a tlak v ich stredoch dosiahne určitú hranicu, začnú svietiť a stanú sa hviezdami. Z materiálu, ktorý ostal okolo Slnka po jeho vzniku sa sformujú planéty (teda aj Zem) so svojimi mesiacmi, planétky, asteroidy a kométy.

Je pravda, že sa Slnko zväčšuje? Je pravda, že Slnko môže raz pohltiť Zem?

Áno, Slnko sa postupne, aj keď len veľmi pomaly, zväčšuje. Je to preto, lebo teplota a tlak v jeho jadre pomaly narastá, čo má za následok jeho rozpínanie. Slnko sa ku koncu svojho vývoja zväčší na asi 100 násobok dnešného priemeru. Stane sa z neho hviezda, ktorej hovoríme červený obor. Súcasne ale stratí isté množstvo hmoty, z čoho vyplýva, že planéty budú k nemu priťahované menšou gravitačnou silou. Preto sa planéty od Slnka vzdialia. Pri rozpínaní Slnko pohltí Merkúr a Venušu a čo sa týka Zeme, bude to veľmi tesné. Môže to dopadnuť aj tak, že Zem bude Slnkom pohltená, ale možno sa tomu aj tesne vyhne.

Čo by sa stalo, ak by vybuchlo Slnko? Prestalo svietiť? Môže Slnko vyhasnúť? Vie sa, kedy vyhorí Slnko?

Slnko tak ako ho poznáme dnes bude svietiť ešte približne 5 miliárd rokov, potom na obdobie asi 100 miliónov rokov prudko zjasnie (ale nebude to výbuch), premení sa na červeného obra a po tejto fáze ostane zo Slnka už len jeho horúce jadro, ktoré bude svietiť slabo, asi ako Mesiac v splne. Postupne bude jeho jas slabnúť, ale to potrvá mnoho mnoho miliárd rokov.


Koľko je vo vesmíre planét?

Nespočitateľne veľa. Už odhadovaný počet hviezd je obrovské číslo, ktoré má 22 núl (50 000 000 000 000 000 000 000). Ak takmer okolo každej hviezdy je sústava viacerých planét, je ich ešte niekoľkonásobne viac ako hviezd.

Existuje planéta, ktorá nie je v slnečnej sústave?

Áno, voláme ich extrasolárne planéty (skrátene exoplanéty) a dnes je ich známych už vyše 5000.

Aká je najväčšia planéta? Ako sa volá najväčšia doteraz objavená planéta?

V slnečnej sústave Jupiter, mimo slnečnej sústavy je to exoplanéta TYC 8998-760-1 b, ktorá je 3-krát väčšia ako Jupiter.

Je na niektorej planéte kyslík?

Kyslík patrí vo vesmíre medzi pomerne rozšírené prvky, takže určite sa nachádza na väčšine planét. Len málokedy sa ale vyskytuje v takej podobe, ako tu na Zemi, teda ako dýchateľný plyn. Väčšinou je súčasťou iných látok (rôzne minerály, ľad,...).

Sú aj vzdušné planéty?

Planéta, ktorá by bola celá zo vzduchu, by sa rozpadla skôr, ako by stihla vzniknúť. Ale skoro každá planéta má atmosféru, teda vrstvu vzduchu rôzneho zloženia, ktorá ju obklopuje.

Je vzduch aj na iných planétach?

Takmer každá planéta má svoju atmosféru (teda to, čo na Zemi voláme vzduch), ale na každej planéte je atmosféra zložená z iných plynov a má rôznu hustotu a teplotu.

Čo je na druhej strane Mesiaca?

Takmer celá odvrátená strana Mesiaca je pokrytá krátermi na rozdiel od privrátenej, na ktorej sa nachádzajú vulkanické planiny zvané mesačné moria.

Sú na Mesiaci diery?

Sú, voláme ich krátery. Vznikli nárazmi menších telies (malých planétok, asteroidov a meteoritov) na jeho povrch. Okrem nich boli nedávno objavené aj iné „diery“, ktoré majú sopečný pôvod.

Čo by sa stalo, keby na nebi nebol Mesiac?

Okrem toho, že by sme prišli o krásny pohľad na Mesiac, nemali by sme ani príliv a odliv, čo by mohlo mať dnes už tažko predpovedateľné dôsledky. Tiež by sa pravdepodobne príliš rozkývala zemská os, dôsledkom čoho by sa nám prudko menilo podnebie.

Prečo Mesiac nesvieti?

Mesiac odráža slnečné svetlo, ako aj všetky ostatné planéty a ich mesiace. Svietia len hviezdy (ako aj naše Slnko, lebo aj ono je hviezda), a to preto, lebo v jadrách hviezd sú podmienky (veľmi vysoká teplota a tlak), aby mohlo dochádzať k premene jedného druhu plynu na iný a pri tejto premene sa uvoľňuje energia aj vo forme svetla.

Koľko má Mesiac približne kráterov?

Presný počet nie je známy, lebo krátery môžu byť aj veľmi drobné. Kráterov nad 1 km je na Mesiaci niekoľko desiatok tisíc.

Podľa čoho sú pomenované planéty?

Dnešné názvy planét sú odvodené od mien antických (gréckych a rímskych) bohov – okrem našej Zeme, pre ktorú má každý národ svoje vlastné pomenovanie. V minulosti však každý národ, každá civilizácia mala aj pre ostatné planéty svoje vlastné pomenovania.

Z čoho sa môže skladať meteorit?

Podľa zloženia delíme meteority na 3 základné typy: kamenné, železné a železokamenné.

Môže sa z planéty kúsok odlomiť?

Áno, môže sa to stať, aj keď možno nie až tak, ako je to myslené v otázke. Pri náraze väčšieho meteoritu môže byť časť hmoty z povrchu planéty vyvrhnutá takou rýchlosťou, že už nespadne naspät na jej povrch, ale unikne z gravitačného poľa planéty a začne obiehať samotatne okolo Slnka.

Prečo sú planéty pomenované?

No, ľudia ich mohli aj očíslovať, však? Ale oddávna dávali mená všetkým veciam, živým aj neživým, všetkým javom, aby vedeli odlíšiť jeden od druhého, tak asi preto.

Je počuť zvuky planét?

Dalo by sa to v prípade, keby sme sa nachádzali priamo na danej planéte a došlo by na nej napr. k zemetraseniu, alebo pomocou citlivých prístrojov, ktoré by takéto zemetrasenia vedeli zaznamenať. Podobné prístroje sa dnes používajú na skúmanie Slnka a pohybov hmoty v jeho vnútri (samozrejme sa ale nenachádzajú na jeho povrchu).

Padol na Zem niekedy obrovský asteroid?

Padol, počas existencie Zeme ich bolo niekoľko. Posledný taký naozaj veľký padol približne pred 65 milión rokmi.

Čo obsahuje Jupiterov prstenec?

Zložený je z prachových častíc.

Kde dopadol najväčší meteorit na Zem?

Najväčší známy meteorit názvom Hoba dopadol na územie Juhoafrickej republiky. Je to železný meteorit s hmotnosťou okolo 60 ton.


Z čoho je zložené Pluto?

Na základe dnešných poznatkov je jadro Pluta zložené z kamenného materiálu, okolo ktorého je niekoľko 100 km hrubá vrstva vody a vodného ľadu. Na povrchu sú aj iné zlúčeniny tiež prevažne vo forme ľadov.

Prečo Pluto nie je planéta? Prečo už Pluto nepatrí do slnečnej sústavy? Prečo bola planéta Pluto vylučená zo sústavy planét? Ako zanikla planéta Pluto? Prečo sa Pluto nepovažuje za planétu?

Pluto stále existuje. Stále obieha okolo Slnka za planétou Neptún. Stále patrí do našej slnečnej sústavy. Len ľudia na Zemi sa v roku 2006 rozhodli, že ho už viac nebudú volať planétou. Medzi trpasličie planéty ho zaradili aj z toho dôvodu, že na podobných dráhach obieha okolo Slnka veľa iných telies slnečnej sústavy. Pri jeho objave sme si mysleli, že je väčšie, ale časom sa ukázalo, že je dokonca menšie než Mesiac. No na Plute samotnom sa nič nezmenilo tým, že ho teraz už nezaraďujeme medzi planéty.


Existuje mimo našej planéty Zem život ? Existujú mimozemšťania? Dá sa žiť na iných planétach? Je niekde život okrem nás? Je vo vesmíre život?

Pravdepodobne áno, lebo vesmír je obrovský s nespočítateľným množstvom hviezd, okolo ktorých obiehajú planéty. Bola by to skôr obrovská náhoda, keby aspoň na niektorých z týchto planét nevznikol život.

Je niekde vo vesmíre civilizácia?

Táto otázka nadväzuje na predchádzajúcu, lebo ak je niekde inde vo vesmíre život, je pravdepodobné, že na niektorej z planét vznikne aj vyspelá civilizácia.

Našiel sa aj na inej planéte život?

Zatiaľ nie, ale vedci po takej planéte intenzívne pátrajú.

Dá sa prežiť na planéte Jupiter?

Jupiter nemá pevný povrch, nie je tam teda kde pristáť. Nie je tu dýchateľný vzduch. Hustota jeho atmosféry (vzduchu) s hĺbkou stále narastá, postupne prechádza do kvapaliny a iných exotických foriem hmoty. Podobne je to aj s teplotou. Pri vrcholkoch oblakov je veľká zima a hlboko v atmosfére zasa príliž horúco a obrovský tlak, ktorý by nás rozpučil.

Je možný život na Marse? Zistili na Marse život? Žijú na Marse mimozemšťania?

Úplne teoreticky by niekoľko metrov pod povrchom planéty mohli byť prítomné primitívne organizmy. Vedci po nich intenzívne pátrajú, ale zatiaľ sa ich existencia nepotvrdila.

Žijú na iných planétach ľudia?

Nie.

Videl niekto z pracovníkov ufo? Videli ste niekedy mimozemšťanov?

Ufo je každá vec na oblohe, o ktorej nevieme, čo to je, takže ufo si určite videl už aj ty (napr. hviezdu, ktorej meno nepoznáš...). Nie, myslím, že nikto nikdy ešte nevidel mimozemšťanov, aj keď si to niektorí myslia.


Prečo vo vesmíre nie je gravitácia?

Vo vesmíre je gravitácia! Pôsobí všade, úplne všade. Informácie o tom, že vo vesmíre nie je gravitácia, pochádzajú zo starých učebníc, v ktorých to nekompetentní autori napísali chybne.

Prečo Mesiac nespadne na Zem?

No, ono je to v skutočnosti tak, že na Zem neustále padá, ale nikdy nedopadne. Skúsim vysvetliť, prečo je tomu tak: Ak by sme napr. z vysokého domu alebo kopca skúšali vykopnúť loptu čo najďalej, rýchlo by sme zistili, že čím silnejšie do nej kopneme, tým rýchlejšie a ďalej lopta zaletí. Ak by celá Zem bola rovná ako doska, tak aj pri tej najväčšej rýchlosti, akou by sme dokázali vystreliť aj tú najsilnejšiu raketu, by táto raketa raz spadla na povrch, aj keď strašne ďaleko od miesta, z ktorého štartovala. Bolo by to preto, lebo ju (a všetko na Zemi) stále priťahuje gravitácia Zeme. Keďže Zem nie je doska, ale guľa, tak ak by sme loptu vykopli rýchlosťou približne 8 km/s, lopta by síce stále padala na Zem, ale nikdy by na ňu nespadla, lebo presne tak rýchlo ako lopta bude padať na Zem, sa Zem pred ňou bude zakrivovať. Z tohto všetkého vyplýva, že všetky družice, vesmírna stanica a aj Mesiac neustále padajú na Zem, ale nikdy na ňu nedopadnú, lebo Zem má tvar gule. Toto isté plati pre Slnko, na ktoré stále padajú (hovoríme že okolo neho obiehajú) planéty, kométy, asteroidy,...

Prečo nerotuje Slnko okolo planét, ale planéty okolo Slnka? Čo by sa stalo, keby sa naša Zem netočila okolo Slnka ale Mesiaca?

Takáto situácia nemôže nastať, lebo jednoducho povedané: vždy obieha ľahšie teleso okolo ťažšieho. Mesiac je ľahší ako Zem, preto nemôže obiehať Zem okolo neho. Podrobnejší pohľad na tento problém je ale trošku zložitejší. V skutočnosti vždy obiehajú telesá okolo seba navzájom, alebo lepšie povedané okolo bodu, ktorý voláme ťažisko. Na tejto animácii je zobrazený obeh ľahšej hviezdy (červená) okolo niekoľkokrát ťažšej (modrá). Ťazisko je zobrazené ako zelený bod. Rovnako to platí všade vo vesmíre, keď nejaké telesá obiehajú "okolo seba". Keď je telies viac, ako napr. v slnečnej sústave, je pohyb telies zložitejší, ale stále platí, že sa všetky objekty otáčajú okolo spoločného ťažiska.



Prečo nie je na iných planétach taká silná gravitácia ako na Zemi?

Gravitačná sila planéty (hviezdy, budovy, človeka... hociakého iného telesa) závisí od jeho hmotnosti. Ak má planéta väčšiu hmotnosť, aj jej gravitačná sila bude väčšia a naopak. Rovnaká gravitácia ako na Zemi by teda bola na planéte s rovnakou hmotnosťou, ako má Zem.

Prečo je vo vesmíre vzduchoprázdno?

Lebo atmosféra Zeme – vzduch (alebo hocijakej inej planéty alebo hviezdy,...) je tiež priťahovaná gravitačnou silou Zeme (planéty, hviezdy,...) a siaha len do určitej výsky nad jej povrch. Preto sa vo väčších výskach už nenachádza, lebo všetok vzduch (plyn) je sústredený okolo Zeme (planéty, hviezdy,...).

Prečo sú planéty guľaté?

Guľatosť je výsledkom vzajomného pôsobenia dvoch síl. O jednej ste sa už učili, je to gravitačná sila, druhá sila sa volá elektromagnetická (vďaka nej držia pokope všetky veci ktoré vidíme okolo seba, rastliny, zvieratá a aj my. Keby neexistovala táto sila, všetko by sa rozpadlo na jednotlivé atómy). Keď je teleso (planéta) dostatočne hmotné, výraznejšie prevažuje gravitácia a keďže pôsobí vždy do stredu telesa, výsledkom je guľový tvar. Menšie telesá, ako napr. kométy alebo asteroidy, majú nepravidelný tvar, lebo sú menej hmotné a vplyv gravitácie je menší. Približná hranica "guľatosti a neguľatosti" telesa je 400-500 km (myslí sa tým jeho priemer).

Aký tvar majú hviezdy?

Guľatý, ale tie hviezdy, ktoré veľmi rýchlo rotujú, môžu byť deformované asi tak ako fitlopta, keď si na ňu sadneš.

Aký je približne veľký vesmír? Aký je dlhý vesmír? Je vesmír nekonečný?

Pravdepodobne je nekonečne veľký. Priemer pozorovateľnej časti vesmíru je približne 100 miliárd svetelných rokov.

Ako vznikol vesmír? Kedy vznikol vesmír? Pred koľkými rokmi vznikol vesmír?

Podľa súčasnej teórie vznikol pred približne 13,7 miliardami rokov „mohutným výbuchom“, ktorému hovoríme Velký tresk. Vtedy vznikol súčasne priestor aj čas a vesmír sa od vtedy neustále zrýchlene rozpína a pravdepodobne sa bude rozpínat do nekonečna.

Zanikne raz vesmír?

Podľa dnešných poznatkov sa bude do nekonečna rozpínať a chladnúť, ale zaniknúť by nemal.

Kolko je stupňov vo vesmíre?

Podľa toho kde. Najnižšia teplota aká vôbec môže byť (nižšiu už fyzikálne zákony neumožňujú) je približne -273°C. Najvyššia, aká sa môže vyskytovať napríklad v jadrách veľmi hmotných hviezd, alebo v látke krúžiacej obrovskou rýchlosťou okolo čiernej diery, sa ráta v miliardách °C.

Má vesmír viac farieb?

Vesmír má všetky farby, aj také, aké ľudské oko nedokáže vidieť.

Je vo vesmíre niečo počuť? Je vo vesmíre úplné ticho alebo zvuky?

Ak myslíš vo vzduchoprázdne (vákuu), tak nie. Zvuk na to, aby sa šíril (teda aby si ho mohol počuť), potrebuje hmotu – či už plyn, kvapalinu, alebo pevnú látku.

Je vesmír celý z hmoty?

Hmoty, tak ako ju bežne vnímame, je vo vesmíre veľmi málo. Dalo by sa povedať, že vesmír je skoro celý prázdny. Keby sme všetky hviezdy v pozorovateľnej časti vesmíru nahádzali do vreca, toto vrece by nebolo ani také veľké, ako je vzdialenosť od Zeme k Proxime Centauri (najbližšia hviezda hneď po Slnku). Hmota sa ale nachádza aj v iných telesách ako sú hviezdy a nie všetku hmotu vo vesmíre dokážeme pozorovať. Takejto hmoty je niekoľkonásobne viac.

Prečo je vesmír tmavý?

Vesmír nie je tmavý, je plny svietiacich hviezd. To len naše oči sú nedokonalé, že vidia len tie jasnejšie (bližšie) hviezdy.

Dá sa zničiť vesmír?

To je záludná otázka, ale myslím, že by to nešlo.

Na ktoré planéty doletel človek?

Zatiaľ na žiadne.

Stratil sa niekto niekedy vo vesmíre?

Nestratil, všetci kozmonauti čo leteli do vesmíru, sa vrátili na Zem. Súvisí to aj s tým, že sme ešte neboli veľmi ďaleko od Zeme, najďalej len na Mesiaci.

Čo sa stane s človekom vo vesmíre, ak by sa úplne oddelil od rakety?

Ak by nebol pripútaný lanom, alebo nemal špeciálne zariadenie umožňujúce mu samostatne sa pohybovať a manévrovať, tak by sa od lode postupne, aj keď len veľmi pomaly, začal vzďalovať.

Presťahujeme sa niekedy na Mars? Kedy pocestujú ľudia na Mars?

V súčasnosti plánuje let na Mars len spoločnosť SpaceX, ktorá má v pláne poslať na Mars najprv lode bez posádky a neskôr aj s posádkou. Malo by sa tak stať už v nasledujúcom desaťročí... ale môžu sa aj vyskytnúť nejaké nečakané problémy, ktoré spôsobia oddialenie prístátia prvých ľudí na Marse.

Ako dlho trvá cesta na Mars?

Najkratšia možná cesta s dnešnými raketami trvá približne pol roka.

Bol nejaký Slovák na Mesiaci?

Slovák priamo nie, ale Eugen Cernan, zatiaľ posledný človek na Mesiaci mal slovenských predkov.

Mohli by ísť aj deti do vesmíru?

Nie, lebo aby mohol ísť kozmonaut do vesmíru, musí absolvovať tvrdý fyzický trening, ktorý by deti nezvládli.

Aký ťažký je skafander kozmonauta?

Od začiatku kozmonautiky sa používali rôzne druhy skafandrov, ktoré sa neustále vylepšovali. Sú dva základné typy skafandrov: taký, ktorý majú kozmonauti pri štarte alebo pristávaní kozmickej lode, je podstatne ľahší ako ten, ktorý používajú, keď vystupujú z lode do kozmického priestoru. Tieto ťažšie skafandre vážia aj cez 100 kg.

Ako ďaleko by vedel doletieť raketoplán?

Raketoplány boli konštruované len na let na nízku obežnú dráhu okolo Zeme do výšok niekoľko 100 km nad Zemou.

Môže sa astronaut dotknúť hviezdy?

Nepoznáme materiál, ktorý by vydržal tak veľké teloty, aké sú na povrchoch hviezd. Ešte predtým, ako by sme sa k hviezde dostali, by sme sa vyparili.

Ako dlho sa letí do vesmíru?

Za hranicu vesmíru sa všeobecne považuje výška 100 km nad povrchom Zeme. Rakety ju dosiahnu pár minút po štarte.

Aký tvar má hviezda, keď sa na ňu dívame cez ďalekohľad?

Aj v ďalekohľade vidíme hviezdu rovnako ako voľným okom, teda len ako bod. Občas sa nám zdá ako keby "žmurkala", alebo mala okolo seba drobné lúče. To je spôsobené hrubou vrstvou vzduchu (zemskou atmosférou), cez ktorú musí svetlo hviezdy preletieť. Hviezdy sú síce obrovské, ale súčasne sú veľmi veľmi ďaleko. Preto, aby sme v ďalekohľade videli aj blízku hviezdu ako kotúčik (tak ako vidíme napr. planéty), museli by sme mať ďalekohľad s priemerom viac ako 200 m.

V ktorom ročnom období je najlepšie pozorovať hviezdy voľným okom?

Najkrajšia obloha a najdlhšie noci sú v zime, ale hviezdy sa dajú pozorovať hocikedy, keď je jasno.

Ktorá hviezda je najbližšia a viditeľná voľným okom?

Slnko.

Aké najmenšie predmety je vidno na Mesiaci?

To záleží od toho, aký dobrý máš ďalekohľad. Tými najlepšími pozemskými ďalekohľadmi by si mohol rozlísiť predmety s veľkostou 20 metrov.

Ako vzniká polárna hmla?

Pravdepodobne máš na mysli polárnu žiaru. Tá vzniká, keď elektricky nabité častice prúdiace vysokými rýchlosťami zo Slnka narážajú do častíc zemskej atmosféry (vzduchu). Zvýšia tak ich vnútornú energiu, ktorú následne tieto častice vzduchu uvoľňujú v podobe svetla.

Objavili astronómovia nejaké nové vesmírne teleso?

Astronómovia objavujú stále veľa nových vesmírnych telies.

Dá sa cez hvezdársky ďalekohľad pozorovať aj iné galaxie?

Dá, aj takým stredne veľkým ďalekohľadom sa dá vidieť niekoľko stovák galaxií. Jednu z tých najbližších vidieť za dobrých podmienok aj voľným okom.

Aké sfarbenie a veľkosť môže mať Mesiac na oblohe a s čím súvisí?

Sfarbenie Mesiaca sa môže meniť napr. keď sa nachádza nízko nad obzorom. Vtedy ho vidíme červenší (spôsobuje to veľkost molekúl vzduchu – učí sa to až na VŠ). Toto platí aj pre Slnko a všetky ostatné nebeské objekty. Podobne červenkastú alebo aj hnedastú farbu môže mať Mesiac, keď prebieha zatmenie Mesiaca a Mesiac sa nachádza v zemskom tieni. Môže za to aktuálny stav (znečistenie) zemskej atmosféry v čase zatmenia. Zdanlivá veľkost Mesiaca sa mení podľa jeho vzdialenosti od Zeme, ktorá kolíše v rozmedzí 356 000 až 406 000 km. Ale aj pri východe (západe) Mesiaca sa nám môže zdať väčší, najmä keď ho máme možnosť porovnať s pozemskými útvarmi na vzdialenom obzore. Je to ale len optický klam, keď náš mozog nevie dobre porovnať veľkosť objektov na obzore s Mesiacom a interpretuje ho ako prehnane veľký.

Koľko metrov má Malý voz?

Súhvezdia nemajú rozmer v metroch alebo podobných jednotkách. Sú to len zoskupenia hviezd premietajúce sa na určitú čast oblohy. Každé súhvezdie má ale na oblohe svoje hranice a zaberá určitú plochu v rámci celej oblohy. Rozmer súhvezdia sa dá vyjadriť v jednotkách, ktorým sa hovorí steradiány a učí sa o nich len na nietorých vysokých školách.

Čo je modrý mesiac?

Pojem modrý Mesiac nemá nič spoločné so sfarbením Mesiaca. Modrý Mesiac je druhý spln počas jedného kalendárneho mesiaca, alebo štvrtý spln v jednom ročnom období.

Dajú sa planéty vidieť aj voľným okom?

Áno, všetky okrem Neptúna.

Koľko je hvezdárni na Slovensku?

Je ich 30, sú tu zahrnuté len štátne hvezdárne a astronomické pracoviská SAV. Okrem nich je na Slovensku ešte okolo 20 súkromných pozorovateľní.

Videli ste už zrážku komét vo vesmíre?

Nevidel, k zrážkam komét dochádzalo častejšie v dobe, keď vznikala slnečná sústava. Dnes k zrážkam komét už v podstate nedochádza.

Ako vzniká čierna diera?

Čierne diery vznikajú z veľmi hmotných hviezd v závere ich "života". Jadro takejto hviezdy je natoľko hmotné, že už nic nedokáže zabrániť gravitácii, aby ho stlačila do telesa s nekonečne malým rozmerom a nekonečne veľkou hustotou. Keď sa niekde udáva rozmer čiernej diery, je to rozmer oblasti okolo čiernej diery, spoza ktorej sa už nič (ani svetlo, preto je to čierna diera) nemôže vrátiť naspät, keď sa do tejto oblasti dostane.

Čo sa nachádza v čiernej diere?

Je tam veľmi silná gravitácia, ktorá deformuje priestor a čas.

Prečo čierna diera nepohltí vesmír?

Čierna diera má veľmi veľkú gravitačnú silu, ktorá pohlcuje všetky blízke objekty. Táto sila so vzdialenosťou od čiernej diery rýchlo klesá, preto vzdialenejsie objekty už nepohltí, a teda nepohltí ani celý vesmír.

Môže čierna diera zhltnúť aj Zem?

Keby sa Zem dostane dostatočne blízko k čiernej diere, tak áno. Taká čierna diera by zhltla aj tú najväčšiu hviezdu a občas sa čierne diery aj "požierajú" navzájom.

Môžeme ísť do čiernej diery?

Najbližšia známa čierna diera je od nás vzdialená približne 6 000 svetelných rokov, je teda ďalej ako takmer všetky hviezdy, čo vidíme voľným okom. Človek sa však nevie dostať ani k najbližším z tých hviezd. Ak by sme sa však predsa len k nejakej čiernej diere priblížili, skôr, ako by sme sa do nej dostali, by nás gravitácia čiernej diery roztrhala. To, čo by z nás ostalo, by sa už z čiernej diery nikdy nedostalo von.

Ako sa volá najväčšia a najdlhšia čierna diera vo vesmíre?

Pri čiernych dierach nemá zmysel pýtať sa na dĺžku. Najväčšia a teda aj najhmotnejšia známa čierna diera sa volá TON 618 s hmotnosťou 66 miliárd Sĺnk.

Kam vedie čierna diera? Je čierna diera nekonečná? Dá sa preletieť?

Pokiaľ viem, tak nikde, nedá sa preletieť. Čiernu dieru si nemôžme predstaviť doslova ako dieru napr. na nohaviciach, že cez ňu prepchám prst a som na druhej strane, ale skôr ako objekt, do ktorého môžem hádzať veci, ale už nikdy ich nebudem môcť z neho vybrať.

Čo je to biela diera?

Je to vymyslený objekt, opak čiernej diery, ktorá hmotu nepohlcuje, ale vyžaruje.

Čo sa stane keď biela a čierna diera narazia do seba?

Na to sa nedá odpovedať, keďže biela diera existuje len na papieri.

Bol už niekto v čiernej diere? Čo sa stane, keď spadnem do čiernej diery?

Z ľudí určite nikto. Ale na túto otázku sa nikdy nedá odpovedať v minulom čase, lebo, keby sa tam niekto dostal (nevedel by o tom, lebo ešte predtým by ho čierna diera roztrhala) ostal by v nej už navždy.

Je v našej slnečnej sústave nejaká čierna diera a ohrozuje nás?

Určite nie, lebo keby tu bola, už by s nami bolo zle.

Čoho sa má ľudstvo z vesmíru obávať?

No, najviac by sa ľudia mali obávať samých seba, aby si nezničili životné prostredie... ale viem ako myslíš otázku, takže: Vo vesmíre občas dojde k výbuchu hviezdy, vravíme tomu supernova. Ak by vybuchla do vzdialenosti približne 1000 svetelných rokov, mohlo by to výraznejšie poškodiť zemskú biosféru. Alebo sa môže stať, že na Zem dopadne veľký asteroid a zničí veľku časť živých organizmov. Je však málo pravdepodobné, že sa tieto udalosti stanú, lebo ako hviezdy v blízkom okolí Slnka, tak aj asteroidy v slnečnej sústave sú pozorne sledované.

Je pravda, že padajúca hviezda plní želania?

Nie. V skutočnosti to ani nie je hviezda, ale malý kamienok letiaci po svojej vlastnej dráhe okolo slnka. Keď vletí do zemskej atmosféry, trením zvyšuje vnútornú energiu častíc vzduchuj ktorú tieto častice následne uvoľňujú v podobe svetla. S plnením želaní nemá nič spoločné.

Ako ďaleko by vedel doletieť lúč zo Slnka?

Až na koniec vesmíru.

Môže astrológia/horoskopy skutočne ovplyvňovať naše životy?

Nie, astrológia je výmysel, ktorým sa oblbujú ľudia, ktorí tomuto bludu chcú veriť.

Baví vás práca vo hvezdárni?

Baví, hlavne kvôli takýmto zaujímavým otázkam, na ktoré môžem odpovedať.

Ako veľká je Zem?

Zem má polomer 6378 km.

Čo je väčšie, Slnko alebo Mesiac?

Slnko.

Koľko váži Zem? Akú má hmotnosť naša Zem?

Je to obrovske číslo, ktoré má 24 núl (6 000 000 000 000 000 000 000 000 kg)

Akú má veľkosť Saturn?

Jeho priemer je približne 120 000 km, čo je viac ako 9-násobok priemeru Zeme.

Ako ďaleko je Mars vzdialený od Zeme?

V závislosti od meniacej sa polohy planét pri obehu okolo Slnka táto vzdialenosť kolíše medzi 56 miliónmi až 400 miliónmi km.

Sú niektoré mesiace väčšie ako planéty?

Áno, Jupiterov mesiac Ganymedes a Saturnov Titan sú väčšie (ale nie hmotnejšie) ako planéta Merkúr.

Približne kedy objavili Urán?

Bolo to 13. marca 1781.

Koľko rokov má naše Slnko?

Približne 4 600 miliónov rokov.

Koľko rokov má Zem?

Toľko isto ako Slnko, lebo spolu s celou slnečnou sústavou vznikali v podstate súčasne.

Čo je v Mesiaci? Z čoho sa skladá Mesiac?

Mesiac podobne ako aj Zem má jadro, plášť a kôru. Jadro obsahuje prevažne železo, plášť a kôra sú kamenné.

Aká je vzdialenosť Zeme k Slnku?

Je to približne 150 miliónov km.

Z čoho je zemské jadro?

Prevažne zo železa a niklu.

Akú teplotu má Slnko?

Na povrchu približne 5 500°C, v strede 15 miliónov °C.