ČÍNA 2009

Miesto: Changchong Kouzhen, provincia Hubei, 80 km juhozápadne od mesta Wuhan, Čína

Dátum a čas: 22. júl 2009

Dĺžka zatmenia: 05m 09s

Počet účastníkov a spôsob dopravy: 9, letecky

Použitá technika:


Ázijské čierne Slnko

Jednou z najväčších astronomických udalostí tohto roku bolo úplné zatmenie Slnka 22. júla, vôbec najdlhšie v 21. storočí. Astronómovia profesionáli, amatéri ale i mnoho nadšencov sa chystali na pozorovanie tohto nádherného úkazu. Keďže pás totality sa tiahol od Indie cez Bhután, Čínu, južné Japonsko, Marshallove ostrovy a končil v Pacifiku severne od ostrovov Samoa – čiže viac než polovica bola mmo súše. vybrala si väčšina lovcov slnečnej koróny Čínu. Nielen kvôli dobrej dostupnosti ale i atraktívnosti krajiny. Celý pás totality bol však ohrozený nepriazňou počasia. Zatmenie sa totiž odohrávalo v monzúnovom období.

Naša expedičná skupina v počte trinásť účastníkov patrila medzi mnohé slovenské skupiny, smerujúce do Číny. Expedície sa zúčastnili pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom, Hvezdárne v Banskej Bystrici, Kysuckej hvezdárne, členovia SZAA a niektorí ďalší nadšenci. Ako základné miesto bol vybraný Šanghaj z dôvodu rýchlej dostupnosti a možnosti presunu na miesto pozorovania. Po nenáročnom vybavení ubytovania, víz a poistenia nám dal zabrať hlavne výber a príprava pozorovacej techniky. Limitovaný sme boli leteckými predpismi – maximálne 20 kg vrátane osobných vecí. Našťastie sa technika rozdelila medzi všetkých účastníkov a tak sme mohli zobrať aj niečo „navyše“.
Cesta do cieľového miesta prebiehala pomerne hladko, akurát sme boli unavení po 14 hodinovom lete. Časový posun 6 hodín sme si uvedomili až neskôr, veď po pristátí bolo treba vyhľadať hotel a zorientovať sa v dvadsať miliónovom Šanghaji, na čo sme využili jedinečný magnetický vlak Maglev (dosahujúci rýchlosť 430 km/h) a metro. Do zatmenia ostávalo ešte päť dní na prehliadku metropoly, prípravu pozorovacích stanovíšť, skúšku techniky, ale hlavne na adaptáciu časového posunu. Denne sme kontrolovali prostredníctvom internetu vývoj počasia – úzkostlivo sme sledovali pohyb tajfúnu Goni a čakali, ako ovplyvní poveternostnú situáciu v páse totality.
Priebeh zatmenia po zemskom povrchu

Deň zatmenia sa blížil, ale s ním aj šanca na výskyt oblačnosti. Celý týždeň bola až neznesiteľná horúčava (do 40°C), deň pred zatmením dokonca vyhlásili úrady varovanie pred vysokými teplotami. Poveternostná zmena bola len otázkou času. Zlé predtuchy sa napĺňali. Hrozivý pás frontálnej oblačnosti sa nasúval zo severu a podľa predpovedí meteorologickej služby mal prekryť takmer celý pás totality presne v deň zatmenia. Horúčkovito sme navrhovali rôzne riešenia, hľadali možnosti odchodu do oblastí s najväčšou pravdepodobnosťou pekného počasia. Žiaľ takých oblastí, ako ukázali simulácie, bolo žalostne málo. Nakoniec padla voľba na provinciu Hubei v oblasti strednej Číny. Urýchlene sme rezervovali letenky, pobalili sa a vykonali poslednú obetu čínskym bohom.


Satelitná snímka zatmenia v oblasti Shanghaia

Frontálne búrky nás zastihli skôr, ako sme čakali. Už cestou na letisko sa pustil ohromný lejak a svoju plnú silu nám búrka ukázala, keď lietadlo bezmocne čakalo na štartovacej dráhe a okolo neho bili blesky. Let bol odložený takmer o dve hodiny. Ďalšie zdržanie nás čakalo na letisku v deväť miliónovom Wuhane, hlavnom meste provincie Hubei. Miestni taxikári by nás radi odviezli, kam by sme chceli, ale rečová bariéra bola takmer neprekonateľná. Inak ako po čínsky nebolo možné sa dohodnúť. Po dvoch hodinách sa konečne našiel mladý taxikár, ktorý ako tak vedel anglicky a dohodol nám odvoz pre nás deviatich. Ostatní štyria účastníci expedície ostali v Šanghaji s cieľom odpozorovať zatmenie a zachytiť atmosféru mesta počas zatmenia. Vzdialenosť asi 80 km sme prekonali zhruba za dve hodiny a prvá skupina si začala hľadať vhodné miesto. Pomaly sa brieždilo, Venuša i Jupiter jasne svietili, čo znamenalo zatiaľ dobré poveternostné podmienky. Druhá skupina sa presunula ešte juhozápadnejšie asi o 20 km. To už vychádzalo Slnko a do zatmenia ostávali asi dve hodiny. V rýchlosti bolo vybrané miestečko na poľnej cestičke, obklopené kukuricou a sójou.  Rozloženie a prípravu pozorovacej techniky sme zvládli rýchlo, veď sme si to nacvičovali mnohokrát.

S príchodom prvého kontaktu sa objavili miestni zvedavci – roľníci rôznej vekovej štruktúry. Podľa reakcií sme predpokladali, že sa často nestretávali s belochmi a už vôbec nie s astronomickou technikou. Mobilný telefón však vlastnil každý. Boli veľmi zvedaví, čo tam robíme a prečo stále pozeráme do fotoaparátov a ďalekohľadov. Rozdali sme im zatmeňové okuliare, aby mohli spolu s nami sledovať úkaz a skúsili naznačiť, že za niekoľko minút nastane tma. Neveriacky sa smiali a hlučne diskutovali. Pár minút pred úplným zatmením začala dovtedy riedka vysoká oblačnosť hustnúť. Všetci sme s napätím očakávali úplné zatmenie. V náhlom tichu bolo počuť len cvakanie uzávierok fotoaparátov a šum krídel všadeprítomných vážok. Prítmie sa znieslo nad krajinu a vyše päť minút ju ponechalo bez slnečných lúčov. Koróna napriek vysokej oblačnosti bola nádherná, prechádzajúce oblaky ju pretvárali v rôzne bizarné obrazce. Nedalo sa nevšimnúť si rozpačité reakcie domácich. Aj pre nich to bol mimoriadny zážitok.

Podobne dopadli aj kolegovia pár kilometrov od nás. Horšie na tom boli tí, čo ostali v Šanghaji. Veľká oblačnosť a náhly dážď počas úplného zatmenia vyvolávali len nostalgiu v miliónoch ľuďoch, zhromaždených v rôznych častiach veľkomesta. Jediným zážitkom bolo len zotmenie a občasné preblysnutie čiastočne zakrytého Slnka. Len ťažko zakrývali rozpaky, no potešil ich aspoň náš úspech. Veď sme mohli dopadnúť aj opačne.
  Halo okolo Slnka dve hodiny pred zatmením

Po úmornej ceste späť do Šanghaja sme narýchlo skontrolovali výsledky a pripravili sa na cestu do Pekingu, kde nás čakali kolegovia z pekinského planetária. Vzdialenosť 1450 km sme prekonali rýchlovlakom za deväť hodín. Na stretnutí s čínskymi kolegami sme sa vzájomne poinformovali o priebehu zatmenia a predbežných výsledkoch a niekoľko hodín strávili v pekinskom planetáriu sledovaním rôznych zaujímavých programov.

Posledné dni sme využili ešte na návštevu kultúrno-historických miest mesta vrátane starobylej pozorovateľne, jednej z najstarších na svete. Neuveriteľne zachovalé armilárne sféry a ďalšie astronomické prístroje dokázali človeka preniesť časom do dávnych dôb pred vynájdením ďalekohľadu.

Po prílete domov sme sa vrhli na spracovanie nasnímaného materiálu. Obrazový a popisný materiál je prístupný na web stránkach zúčastnených strán www.planetarium.sk, www.astrokysuce.sk.
 
Pozn. Podľa informácii od kolegov z celého sveta bolo tohtoročné zatmenie mimoriadne nepriaznivé – malo snáď najhoršie poveternostné podmienky za posledné desaťročia. Pekné snímky koróny sú skôr vzácnosťou. Ostáva len dúfať, že pri budúcich zatmeniach budú mať hvezdári viac šťastia.

Stanislav Kaniansky


Slnečná koróna